4. Mediálna gramotnosť
Médiá nie sú neutrálnym prenášačom informácií a teda sa nestačí sústrediť len na obsah, ktorý nám médiá ponúkajú, ale je nutné rozumieť aj forme a technológiám, ktoré média využívajú. Každý typ média má zásadný vplyv na spôsob, akým vnímame ponúkanú informáciu. Novinový článok, televízny vstup a príspevok na Facebooku môžu obsahovať tú istú informáciu, ale rozdielny spôsob podania danej informácie ovplyvní závery, ktoré z toho čitatelia vyvodia. Kvôli týmto dôvodom je nutné poznať typy médií a pochopiť ich fungovanie.
Zorientovať sa v mediálnom priestore sa stáva stále náročnejším. Slepo veriť všetkému, čo prečítame na internete, je neprípustné, keďže tam môže ktokoľvek uverejniť (takmer) akékoľvek informácie. Spoliehať sa na intuíciu a vizuál stránky taktiež nestačí, keďže stratégie dezinformačných webov sú často komplexné. Na druhú stranu, veriť len tým informáciám, ktoré nenarúšajú náš svetonázor, znamená prepadnutie konfirmačnému skresleniu a uzatváranie sa do názorových bublín. V tejto lekcií sa naučíme základy k tomu, ako rozpoznávať dôveryhodné médiá.
V tejto výzve si vyskúšate hľadanie znakov nedôveryhodných článkov v praxi. Sústreďte sa hlavne na to, či je v článkoch uvedený autor, či uvádzajú dôveryhodné zdroje alebo či nie sú použité zavádzajúce nadpisy a obrázky. Nasledujúce články sú vymyslené pre účely tejto úlohy.
V dnešnej dobe často počujeme slová ako „hoaxy“, „dezinformácie“ či „fake news“. V tomto kvíze sa naučíme, ako tieto pojmy správne používať.
V tomto kvíze si zopakujeme pojmový aparát z predošlého kvízu a naučíme sa ho používať v praxi. Poznať definície slov ako „hoax“ či „dezinformácia“ je dôležité, ale ešte dôležitejšie je vedieť ich aplikovať na príklady z reálneho života.
Keď sa pohybujeme v mediálnom priestore, je dôležité vedieť čítať s porozumením a odhaľovať manipulatívne formulácie. V tomto kvíze si vyskúšate nájsť vhodné nadpisy k článku a naučíš sa rozpoznať zavádzajúce a clickbait nadpisy. Články sú vymyslené pre účely tejto úlohy.
Existuje predstava, že médiá musia byť úplne objektívne. Avšak objektivita a dôveryhodnosť nie sú tie isté vlastnosti. Médiá stále môžu byť dôveryhodné, aj keď nie sú perfektne objektívne, pokiaľ dodržiavajú zásady žurnalistickej etiky. Jedným z hlavných znakov snahy média o objektivitu je, že názorová sekcia, alebo komentáre, musia byť oddelené od spravodajstva. V tejto kapitole sa o tomto delení dozviete viac.
V tomto bode už viete overovať mediálne správy, avšak v dnešnej dobe sa veľa informácií šíri cez statusy na sociálnych médiách. Statusy môže pridávať ktokoľvek a málokedy tieto texty prechádzajú korektúrou a fact-checking procesom, ako je bežné v dôveryhodných médiách. Preto je dôležité kriticky analyzovať a overovať statusy, čo sa naučíš v dnešnom kvíze.
Jednou častou stratégiou dezinformátorov je manipulovať s obrázkami v článkoch alebo na sociálnych sieťach. Dezinformátori niekedy zdieľajú fotomontáže, inokedy vytrhávajú fotografie z kontextu. Najnovšie sa používajú aj obrázky vygenerované umelou inteligenciou. Preto je dôležité vedieť odhaliť pôvod obrázkov a overiť ich reálnosť.
Konšpiračné teórie sú často založené na hoaxoch a dezinformáciách, ale tento jav je oveľa komplikovanejší. Nejde o izolované nepravdivé informácie, ale o zložitú spleť pravdivých a nepravdivých informácií. Keď raz niekto uverí konšpiračnej teórii, je veľmi náročné jeho/ju presvedčiť o opaku. Preto je dôležité vedieť rozpoznať konšpiračné stratégie a byť voči nim odolný.
